28. 11. 2011

BLAF 2011

S Grétkou na prechádzke sme stretli Martinu. Tak sme šli sme s ňou, aby ju nik neukradol. 
V tom istom čase v Batelieri Peter Spurný fotil návštevníkov na plagát blížiaceho sa Blafu. Vonku začalo pršať, tak sme ochotne vošli dnu. Všetci na nás upreli zrak. Povedali, "Takto ako ste prišli sa presuňte sem, odfotíme Vás!"
Grétka šla suverénne, my sme sa trochu ostýchali, tak nás vzala za ruky, nech sa nebojíme. Chceme predsa, aby Bratislava žila umením...
Konečná verzia:
foto: Peter Spurný

21. 11. 2011

ZÁMENA

Vymenili sme starú hlavičku (a nohy) za nové. Autor našich hláv zostal pôvodný. Nafotil a zlahodnil Maťo Pastor alias BNG
VĎAKA TI BNG!
Pusu na čelo.
..bng vie vyrobiť dúhu..

20. 11. 2011

SWEET SIXTEEN

Seriál SWEET SIXTEEN: Navštívime 16 bratislavských cukrárni, zjeme kilo zákuskov, prizveme hostí a ak nás margarín nezabije, podáme o nich hlásenie!


1. cukráreň MONIKA, Kadnárova 51
Martininým hosťom bola Radana a Radaniným Martina
 Výprava z Vrakune navštívila spriatelenú mestskú časť Krasňany, aby sme si v obzvlášť chladný deň sadli do výkladu (cukrárne Monika) a prihnali letné spomienky masou cukru.

Nasleduje_fotoseriál!
 (podľa návodu z  Bravo Girl)!
martina (16!) ráda kreslí. nikdy by si nedala piercing do pupíku. maminka by jí zabila! 
radana (16!) ráda maluje. už dlouho přemýšlí nad tetováním, přesto jěšte neví, kam!
Martina: "Radana, čo so sebou VŽDY nosíš ako balíček záchrany? Myslím doplnky, ktoré z teba za moment vykúzlia fashion devu!"
Radana: "Gumičku a rúž. Len nikdy nemám zrkadlo a tak sa musím líčiť v odrazoch áut alebo naslepo. No aj tak to skončí na zákuskoch..., ten rúž. A ani tú gumičku teraz nemám, tak žični! ...no a ešte tu mám sako..." 

(Radana si vyťahuje sako (60x40 cm, asi 450g) z jednej z plátených tašiek. Potom si spraví drdol Martininou gumičkou a následne vytiahne náhrdelník (s aplikáciou s rozmermi 20x15 cm, 300g!), ktorý si povesí na krk a napokon aj sponku- pestrofarebný kvet (2x4 cm, 40g), ktorý si vkladá do vlasov.)

Sledujúc situáciu, Martina (16!) sa srdečne smeje. 

Odfotí Radanu(16!), a nazve to "premenou".

R: "Čo si myslíš o ľuďoch, čo sa fotia v cukrárňach?"
M: " To závisí od toho, či majú so sebou aj revolver, alebo sú bez...  ale väčšinou si pomyslím, že sú asi na oslave. Ty si čo myslíš?" 
R: "Podľa mňa si teta cukrárka myslí, že tu sliedime a chceme si otvoriť podobnú cukráreň s podobnými zákuskami... Počuj, nabudúce mi povedz, že nemusím mať vždy dva zákusky (2x 200g) len za to, že to vyzerá na tanieri pekne. Som presladená!"
M: "Čo mám ešte odfotiť? ... ktorý zákusok ešte opajcneme?"


Nájdite 5 rozdielov.
... a tu sa nám margarín už rozkladá v tele. 

11. 11. 2011

na trávniku v podunajských

Máme rady koláče a traktory. Tu je dôkaz!

Za video ďakujeme Paulinemme... budú aj fotky. (Ak nebudu, tak okrem Dumbledora zomrie aj posledný jednorožec)

...a pripravujeme pahltný seriál...

4. 11. 2011

STRČ PRST SKRZ

Sme dve dievky , ktoré podstatnú časť života prežili vo Vrakuni, takže vieme kedy zobrať nohy na plecia a kedy sa preukázať falošným občianskym. Vďačíme Vrakuni za veľa, tak ako aj Bratislave.
Rozhodli sme sa preto splatiť dlh nášmu mestu, ktoré srdečne milujeme. 
Je to naša náves, naša domovina. Tu sme sa učili, o čom je život a to nám spolu so seriálom Beverly Hills 90210 pomohlo nájsť samé seba.

NESTRKÁME SI PRED NAŠIM MESTOM PRSTY DO KRKU.
Radšej prsty strkáme do vecí okolo a skrz ne, aby sme zistili, čo je za tým.
(Toto je aj poučné, nielen lacný fashion!)


1. 11. 2011

TÚRA PO RAJÓNE

Dnes sme sa vybrali na výlet. Chceli sme využiť slnkom zaliaty deň a prázdnotu ulíc, keďže dnešná preľudnenosť sa zameriava na cintoríny. Vravíme si, sviatok, slnko, nuda, nič nezvyčajné, tak aspoň pôjdeme na túru po našom rajóne trochu si vychodiť podrážky na teniskách a v pokoji zjesť desiatu.
Zamotali sme sa teda do našich šálov a šatiek a šli sme.
No len čo sme zašli za nákupný dom Hron, vyšplhali sa na múrik, rozbalili vianočky, už pri nás stálo policajné auto.
My prežúvame, oni otvárajú okienko. „Dievčatá, poprosíme Vás občianske preukazy.“
Radana svižne zoskočila z múrika a už podáva občiansky, zatiaľ čo Martina, tá drsnejšia, sa oháňa isicom a vraví, že občiansky fakt nemá (je rebelka!). Nasledovala kontrola batožiny, rozprava o štúdiu (isic prezradí často viac ako občiansky) a kto z koho.
11hodín ráno a ani vtedy tu zákon nespí! ochráni vás aj pred jedincami v šatkách a s vianočkami.
A vraj, že Vrakuňa je nebezpečná. 
Pozn.: Vrakuňa: mestská časť BA, síce miestami ohavná, ale zároveň aj krásna vo svojej drsnosti a úprimnosti.

27. 10. 2011

“Čajka”

".. z výšky oblakov vidí, ako smiešne pri zemi, nízko žijú ostatné čajky z kŕdľa, ktorým stačí mať čo jesť a ani len netušia aké krásne je lietať hore, slobodne, odpútane od prízemnosti.

LUCIA IVANOVÁ prehliadka Brillance Fashion Talent 2011.

.

 Topánky ZUZANA SERBAKOVÁ

BACKSTAGE

19. 10. 2011

VŠETKO NAJLEPŠIE MEDA

Toto sme my a naša kámoška Meda, ktorá mala dnes narodeniny. A je rovnako super gangsterka ako my, aj keď nie je z Vrakune.

backstage fotošút z FRL fotenia

17. 10. 2011

POZVANIE NA ÁČKO

od 18. do 22. októbra bude Festival študentských filmov Áčko! a na ňom dva (2!) moje filmy!

 -Pomaranče (hraný, 9:35)
v stredu 19.10., od 20:30, blok filmov 5
v kinosále VŠMU 35mm na Svoradovej

O tom, ako dve mladé ženy, na ktoré život ešte iba čaká, čakajú na život.

 
réžia: Martina Buchelová námet: Radana Vizárová
scenár: Radana Damian Vizárová, Martina Buchelová
kamera: Simona Weisslechner, zvuk: Adam Hrubý
hrajú: Radana Vizárová, Paulína Matúšková , Tomáš Benko


 -Dedo (dokument, 9:51)

v piatok 21.10., od 20:30, blok filmov 11
v kinosále VŠMU 35mm na Svoradovej

Popoludnie vysokoškolského učiteľa na dôchodku a jeho osvietenej manželky. Keď treba, už takmer 60 rokov spolu menia žiarovky.

 
réžia, námet, kamera, zvuk: Martina Buchelová
strih: Martina Buchelová, Martin Ďuriška

Len príďte, môžete si so sebou priniesť aj vlastné pomaranče a svojich dedov (aj ostatných!). Vitamínov a divákov väčšinou nikdy nie je dosť.

Martina
AKO VZNIKALI POMARANČE


Martina je super! A to nie za to, že je modelka a má kvalitné zuby, ale za to, že je dobrá režisérka. A o tom presvedčí každého s kým spolupracuje,... asi to bude trochu aj tými muffinami, ktoré štábu vypeká.. ale inač všetko z vážnosťou.
A objavuje talenty..... Napríklad mňa. Mala som ozaj radosť, keď sa priznala, že má rada moje zaprdené poviedočky a nech ich prepíšem na scenár. Myslela som si, že k tomu bude stačiť jedna depresia a nočná lampa a scenár bude na svete. Martina ma však prefackala realitou a dala mi ho zo päť krát prepísať, aby mal ako takú podobu scenára. Vtedy som ju fakt nemala rada, no nakoniec si ma kúpila tými muffinmi a tiež hlavnou rolou, ktorú mi vo filme dala.

Mám veľmi rada Radanine písačky a som sa jej priznala... že ich chcem na film!
Tak som ju nachovala muffinami a veľmi rýchlo jej nimi zalepila ústa, aby príliš nekričala., pretože potom som jej tie zaprdené poviedočky polepila, prelepila a potom ešte ju samu nútila všetko to zošiť. A to je veru nie je ľahké, takto svoje deti operovať.
Mesiac sme si vymieňali 2 kilometrové maily. Občas 3 kilometrové. Radana je super! Scenáristka. 
A tiež má kvalitné zuby (....na modelku) .P


16. 10. 2011

PRÍBEH ČERVENÝCH ŠIAT


Radana:
V jedno nedeľné ráno som sa vybrala na Inter na blšák. Obľubujem kopiská smradľavých šiat umiestnených na zemi, okolo ktorých sa zhromaždia supy a začnú ich preberať ako Popoluška šošovicu a hrach. Zavše mi to pripomenie letá u mojej babky v Odoríne, kde sme pomedzi hry pomáhali s triedením úrody za milej vravy, vďaka ktorej nám práca rýchlo a prijemne ušla. Preto pociťujem na blšákoch istú rodinnú atmosféru, kde som štedrejšia o úsmev a milé slovo, lebo dožičeného je tam toho aj mne.
Tak som prehadzovala handry za handrou na jednom z tých farebných kopcov, keď zrazu na mňa zasvietila výrazná červeň. Schmatla som ten sýto červený odev a obzerala z každej strany i pritisla k telu, či mi bude sedieť. Cigánka vidiac ma, bez mihnutia oka zakričala, „euro 50!“. Čo vytrhlo z hrabúcej brigády jednu starú pani stojacu vedľa mňa. Na moment prestala hrabať, pozrela sa na mňa, priklonila ku mne a pošeptala mi, „ Aj kebyže si z tých šiat spravíte iba šatku, oplatí sa vám to. Tá látka bola drahá. Sama to viem, lebo som si ju tiež kupovala a ušila si z nej blúzku.“



Bolo rozhodnuté!


                           
Martina:
Raz v Piatok ráno ocitla som sa na Interi na blšáku. Radana sa mi pár dní predtým pochválila s jedným výnimočným úlovkom. Červené šaty za euro 50 smrdeli v jej vani. Pokojne by mohli smrdieť aj v mojej, tak superne sa vlnili!...na také treba aj rozum aj šťastie, aj euro 50.
Nuž, chodila som po blšáku, bolo teplo, aj šteniatka boli... spomenula som si na Radanine šaty a zrazu som ich videla visieť na plote. Tá istá látka, podobný strih, no predsa trochu iné červené šaty.
Vietor zadul a zrazu boli okolo mňa tie biele blbosti, čo všade na jar poletujú. Takmer som uronila slzu. Určite sa v tom okamihu niekde narodili mačiatka, alebo jednorožec, a v telke si práve Winnetou a Old Shatterhand dorezali ruky, aby sa stali „pokrevní bratři“..., bola to jednoducho magická chvíľa!
Pred šatami stála stará pani a za chvíľu mi hovorila, že mám šťastie, lebo tam visia len pre mňa a ak mám rozum, tak budú moje. Za 2 eurá. ...oukej teda. Nie som šiši.



Bolo rozhodnuté!                

Stretnutie s Tonbogirl

Ako nás Tonbogirl v Cvernovke načapala a my začervenali sme sa pred ňou.
..a darovala nám pieseň.. za našu hanblivosť

burza

Vrúcne ďakujeme kamarátovi, otcovi, ujovi, červenoknažníkovi,... retušmaniakovi a montážnikovi BNG za našu hlavičku(y) (viď hore) a nožičky (viď dole).
Zistili sme, že v tomto tisícročí ovládajú svet bloggerky, a tak sme sa rozhodli pridať sa k tomuto klanu a nástojiť svetový mier.

Martina Radana